Exkurzia do Osvienčimu bola silným zážitkom, ktorý ma hlboko zasiahol. Počas prehliadky sme videli miesta, kde sa odohrávali tragické udalosti druhej svetovej vojny. Táto návšteva mi pripomenula dôležitosť mieru a tolerancie.
Napriek tomu, že som o Osvienčime už veľa počula, stáť na tomto mieste bolo úplne iné. Všade bolo ticho a celé miesto pôsobilo veľmi smutne. Najprv sme sa zastavili v múzeu Auschwitz, kde sme videli aj osobné veci ľudí. Po prehliadke múzea nás autobus previezol do druhého, väčšieho tábora v Birkenau - Brezinke. Tam sme mohli vidieť baraky, v ktorých ľudia žili, ale aj vagón, ktorým ich dovážali. Som rada, že som toto miesto mohla navštíviť, pretože na takéto veci by sme nemali zabudnúť, aby sa nikdy viac neopakovali.
Je veľmi ťažké si predstaviť, čo sa v tých miestach dialo a ešte ťažšie je byť priamo na tých miestach, kde sa to všetko dialo. Prežívali sme neskutočné emócie, ktoré dokonca niektoré študentky donútili k plaču. Najťažšie bolo pozerať sa na ostrihané vlasy a detské topánky. Je to určite silný zážitok, ktorý by mal podstúpiť každý.
Prejsť bránami Osvienčimu a kráčať po miestach, kde sa odohrávali tie najstrašnejšie momenty, je skúsenosť, ktorá sa nedá vymazať z pamäte. Nie sú to len čísla, ale nachádzajú sa tu tisícky príbehov. Myslím si, že je to niečo, čo by mal človek aspoň raz v živote vidieť aj napriek tomu, aký je citlivý. Po tejto skúsenosti by sme si mali uvedomiť, že musíme pre tento svet niečo spraviť, aj keby to bola len maličkosť, aby sa táto minulosť plná smútku a nevinných obetí znovu neopakovala.
Je dojímavé, ako sme na jednom mieste videli ľudí z rôznych krajín, ktorí prišli so záujmom dozvedieť sa niečo o histórii a vidieť toto pochmúrne miesto.
Exkurziu do Osvienčimu považujem za pozitívnu životnú skúsenosť. Osobne si myslím, že by si to mal každý vypočuť. Tie príbehy a strašné udalosti, ktoré sa udiali, aby sme si uvedomili, aké máme šťastie, že žijeme v mieri. Aj keď som v minulosti raz zažila túto prehliadku, bola som spokojná, že som išla znova, aby som si možno pripomenula ten pocit vďaky za denné dary ako voda, jedlo, dom a rodina. Niečo, o čom mohli obete koncentračných táborov len snívať. O to viac je to šokujúce, keď si predstavím, že sa to udialo len cca pred osemdesiatimi rokmi. Mrzí ma, že existujú ľudia, ktorí si z tejto témy robia nevyspelé vtipy a neuvedomujú si, že je to súčasť nielen histórie ich predkov, ale aj ich.
Exkurzia do Osvienčimu nám pomohlo pochopiť minulosť a aký strašný život ľudia museli prežiť. Zároveň nás to naučilo aj vážiť si náš život a všetko, čo máme v ňom. Exkurziu preto hodnotíme veľmi pozitívne a určite by sme ju odporučili aj ostatným.
Exkurzia v Osvienčime nám dala veľa nových pohľadov na život. Okrem srdcervúcej atmosféry sme si odniesli aj informácie o našej minulosti a uvedomenie si toho, akí dokážu byť ľudia krutí. A ako musíme aj my sami zapracovať na tom, aby sme sa nedostali zas do sveta, ktorý sa len veľmi ťažko dá nazývať bezpečným domovom.
Hoci som tam bola už druhýkrát, táto skúsenosť bola pre mňa stále mimoriadne silná a emotívna — pomohla mi lepšie pochopiť históriu. Ďakujem za možnosť zúčastniť sa a zamyslieť sa nad tým, čo sa kedysi dialo a akí vedia ľudia naozaj byť.
